Práca na živnosť je podľa všetkého bežná a ponuky práce na živnosť sa bežne vyskytujú na pracovných portáloch. Lákadlom je vyšší plat oproti práci na TPP. Niekedy sa ako zamestnanec stretnete s tým, že zamestnávateľ vám jedného dňa oznámi, že prechádzate z TPP na pracovný pomer na živnosť.
To, že je to bežné, sme zistili asi všetci. Ale je to aj legálne?
Mzdové účtovníctvo (mzdy a personalistika) a účtovníctvo pod jednou strechou – FREE konzultácia.
Čo je Švarcsystém?
Švarc systém je spôsob ekonomickej (zárobkovej) činnosti, pri ktorej samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO alebo jednoducho povedané živnostníci) pracujú pre zamestnávateľa na živnosť. Vykonávajú rovnaké činnosti ako na TPP, pracujú vo vzťahu nadriadený-podriadený, chodia do práce pravidelne na rovnaké miesto a v stanovený čas.
Poviete si “normálna práca”, no na rozdiel od TPP zamestnávateľ za živnostníka neplatí odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, ale tieto platby sú na bedrách živnostníka zamestnanca.
História Švarc systému?
Švarcsystém dostal svoje meno po podnikateľovi Miroslavovi Švarcovi, ktorý tento princíp začal používať v roku 1990, aby ušetril peniaze. Miroslav Švarc bol veľmi podnikavý človek, ktorý po revolúcii začal podnikať. Aby nemusel za zamestnancov platiť odvody, začal im ponúkať prácu na živnostenský list.
A keďže ľuďom ponúkol o trochu viac peňazí, než by dostali na hlavný pracovný pomer, ľudia sa nebránili, naopak tento spôsob práce s radosťou uvítali. To sa však nepáčilo štátu, ktorý tak prichádzal o dosť peňazí, a tak pánovi Švarcovi „zaťali tipec“. Švarc bol súdený a odsúdený za daňové úniky na 3,5 roka odňatia slobody (nakoniec si odsedel iba 9 mesiacov).
Štát na to v roku 1992 zareagoval zákazom švarc systému. Hoci bol novým zákonníkom práce od roku 2006 tolerovaný, od roku 2012 patrí opäť medzi nelegálne činnosti. Švarc systém je teda oficiálne zakázaný. Švarc systém sa rozšíril hlavne v odboroch ubytovania, stavebníctva, stravovania, ale aj v IT sektore u programátorov, marketérov a iných oblastiach. Stačí si pozrieť pracovné portály a vyfiltrovať si prácu na živnosť.
Výhody a nevýhody ŠVARC SYSTÉMU
Výhody
Medzi hlavné výhody švarc systému patrí úspora zamestnávateľa i zamestnanca na odvodoch zo mzdy na zdravotnom a sociálnom poistení. A to je pre väčšinu zamestnancov aj zamestnávateľov hlavná a jediná zrejmá výhoda, kvôli ktorej sú ochotní zamestnávať alebo sa nechať zamestnávať takýmto spôsobom na živnosť.
Kto by predsa nechcel zarábať viac a nebyť zodpovedný za nič alebo kedykoľvek odísť z práce bez výpovednej lehoty a ďalších administratívnych záťaží (samozrejme nie je to také jednoduché a minca má dve strany ako sa hovorí).
U niektorých zamestnávateľov vidíme ponuky práce, kde si zamestnanec môže vybrať, či bude odvádzať prácu na TPP alebo na živnosť. No na živnosť mu je väčšinou ponúknutý vyšší plat.
Nevýhody
Švarc systém nemá nevýhody len pre štát, ako by sme sa mohli domnievať, ale aj pre zamestnanca a v konečnom dôsledku aj zamestnávateľa.
- Vo švarc systéme pochopiteľne nevzniká nárok na platenú dovolenku (dokonca na žiadnu dovolenku).
- Ak si neodvádzate do Sociálnej poisťovne (neplatíte odvody) – tak na dôchodku, počas materskej a PN, môžete byť nemilo prekvapený.
- Vo švarc systéme nie sú právne ošetrené obedové prestávky, nárok na pracovné pomôcky, odstupné pri skončení pracovného vzťahu ani poistenie zamestnanca.
- Neplatí zákon, ktorý určuje maximálnu hranicu výšky náhrady za škodu spôsobenú zamestnancom.
- Pracovný pomer môže byť ukončený okamžite a administratívna záťaž s tým spojená je na živnostníkovi.
- Po skončení takejto práce na Úrade práce vám pravdepodobne nevznikne nárok na podporu v nezamestnanosti.
Kedy je švarc systém legálny?
Ako obísť švarc systém? Sú znaky a vodítka, ktoré hovoria o tom, že zamestnanec pracuje v tzv. švarc systéme.
Znaky ŠVARC SYSTÉMU
Podľa Štátneho úradu inšpekcie práce sa o tzv. „švarcsystém“ (teda protiprávne zastieranie faktického pracovnoprávneho vzťahu inou zmluvou) jedná vtedy, ak sú splnené všetky nasledujúce črty závislej práce vyplývajúce z §2 Zákonníka práce:
- SZČO pracuje dlhodobo iba pre jedného zamestnávateľa (odberateľa služieb).
- Práca nie je obmedzená časovým horizontom, napr. na dokončenie projektu. Teda je na dobu neurčitú.
- SZČO používa na výkon pracovných činností pomôcky a priestory zamestnávateľa (bez prenájmu).
- Práca sa vykonáva v pevne dohodnutú a pravidelnú pracovnú dobu.
- Funguje vzťah nadriadený a podriadený a SZČO plní príkazy zamestnávateľa.
- SZČO pracuje a koná v mene firmy zamestnávateľa a používa jeho firemné vizitky (tvári sa, že nie je dodávateľ ale zamestnanec).
- SZČO vykonáva činnosti ako iní zamestnanci firmy, ktorí pracujú na TPP.
Rozhodnutie o tom, či sa jedná alebo nejedná o “švarc systém”, posudzuje Inšpektorát práce a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Dokonca na Slovensku vznikol na tento účel samostatný útvar Kobra, ktorá má nelegálnu prácu (prácu na živnosť) odhaľovať.
Pokiaľ teda príslušné úrady a kontroly odhalia vyššie uvedené charakteristiky práce na živnosť a potvrdia, že sa jedná o prácu závislú a musí byť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu, teda na pracovnú zmluvu alebo dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, môžete sa tešiť na pokutu (zamestnávateľ aj zamestnanec).
Ako obísť “švarc systém”
Švarc systém sa aj napriek tomu, že je nelegálny, často vyskytuje na Slovensku a v Česku. To znamená, že nie všetka práca na živnosť má povahu “švarc systému”.
- Bežne sa stáva, že SZČO si založí sro a začne vystupovať ako právnická osoba. Prácu na živnosť teda ponúka ako jednoosobová sro.
- Ďalšiu vec, ktorú využívajú zamestnávatelia, je založenie viacerých spoločností. Živnostník (SZČO) potom nepracuje sústavne pre jedného zamestnávateľa, ale posiela faktúry rôznym spoločnostiam. Na faktúrach mení popis činnosti, sumu a termín vystavenia faktúry.
- Taktiež notebook, auto a iné pracovné nástroje, ktoré SZČO využíva, patrí jednej spoločnosti a prácu vykonáva pre druhú spoločnosť.
Čo ak úrady tistia, že využívate “švarc systém”?
Ak pracujete na živnosť vo švarc systéme a teda vykonávate nelegálnu prácu, dopúšťate sa priestupku a úrady vám môžu udeliť pokutu do výšky 331 EUR. Netreba zabúdať, že pri vážnejších prečinoch ručíte celým svojim majetkom a výška pokuty závisí na individuálnom posúdení úradov.
Zamestnávateľ to má horšie a za porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania inšpektorát práce môže uložiť zamestnávateľovi pokutu až 200000 € (minimálne 2000 EUR), v prípade nelegálneho zamestnávania viacerých osôb (dvoch a viac osôb súčasne) najmenej 5 000 EUR.
Ak zamestnávateľ opakovane porušuje zákaz nelegálneho zamestnávania, môže to vyústiť k zrušeniu živnostenského oprávnenia.
Na záver
Nechajte personalistiku a mzdové účtovníctvo na nás. Ponúkame bezproblémové spracovanie mzdovej a personálnej agendy.
